Ako sa školák ne-teší po prázdninách do školy, tak isto som trpela brucho-bôľom i ja, keď sa moje desať ročné prázdniny blížili ku koncu. Áno, presne desať rokov trvala moja pracovná pauza. Na začiatku to bol splnený sen…a teraz na konci je to súboj zmiešaných emócií.
Naozaj? Desať rokov nič nerobiť?
To je uhol pohľadu-der Blickwinkel. Každý by mal na to určite svoj názor. Či boli tieto roky dostatočne odpracované, alebo len tak preflákané. Tie roky sú na 100percent odpracované. Ale nie tak, ako to je bežne známe. Ráno vstať, odkrútiť si dohodnuté hodiny u zamestnávateľa a doniesť domov zaslúženú výplatu. Za moje roky dám ruku do ohňa, že sú odmakané.
Sťahovanie za prácou do zahraničia započalo kolobeh zmien, ktoré som sa musela naučiť akceptovať. Zmena sa stala každodenným chlebíčkom. Bol to veľký krok do neznáma. Dobrodružstvo sa zintenzívnilo príchodom dieťaťa. Boli to roky objavovania svojich vlastných fyzických i mentálnych síl. Aklimatizovať sa v novej kultúre a spoznať každodenný život-den Alltag kennenlernen novej mentality.
Naučila som sa byť sama so sebou, užiť si samotu aktívne a využiť čas na maximum. Naučila som sa vnímať nové situácie ako príležitosti s možnosťou osobného rozvoja. Vychutnávať si pokroky v učení sa cudzieho jazyka. Prekonať svojho lenivca-den inneren Schweinehund überwinden. Dobrovoľne. Určiť si cieľ a mať napriek všetkému predstavu o smerovaní. U mňa to bol B2-certifikát.
Moja cesta od nulovej nemčiny k B2-certifikátu v ruke trvala tri roky. Tri roky vstávania, chodenia na kurzy, samovzdelávania, pokusov v praxi.
Disciplína, vytrvalosť, odvaha, investície. Čas, energia, peniaze.
Koľko času ma to k úspešnému B2-certifikátu stálo?
Wau ! Mega číslo. V prepočte 47 475 minút a to predstavuje necelých 792 hodín. Pre ľahšiu predstavu použijem prepočet na pracovné dni (osemhodinovky) a to je 99 pracovných dní presedených na kurzoch.
V rámci samoštúdia ešte pripočítavam 4 x 60 minút denne počas 3rokov. 240min x 365 dní x 3 rokov sa rovná 271 560 minút. Alebo inak povedané 4526 hodín. To predstavuje po zaokrúhlení 566 pracovných dní po osem hodín.
Medzitým som absolvovala viaceré vzdelávacie kurzy a školenia. Vyskúšala som si „na nečisto“ byť podnikateľkou. Stihla som porodiť dve deti. Sťahovať sa z‑do troch európskych krajín. Začať sa učiť po španielsky. Hmmm, to je asi všetko.
Možno sa to zdá málo, možno to je veľa. Bolo by to najideálnejšie bez bolesti a už včera to vedieť. Treba si toho slona nakrájať na kolieska – den Elephanten in Scheiben schneiden, aby bol poživateľný a ľahko stráviteľný. Nie sú to veľmi hmatateľné projekty. Teda okrem detí. Tie je vidieť i počuť každý deň.
Na Slovensku som stihla len 40-hodín kurzu. Pred a po službách v práci som bežala k tetuške na nemčinu. Úlohy som dorábala v MHD-čke a modlila sa, aby som si čo najviac zapamätala z nových slovíčok. Vďaka prístupu pani učiteľky som nadobudla solídny základ, na ktorom som mohla stavať.
V Nemecku mi manžel dohodil veľmi milú paničku, ktorej som absolútne nič nerozumela. Veľmi mi však pomohla so zvukovým uvedomením si jazykových špecifík, ktoré nemčina má. Bol to dobre investovaný čas pred prvým kurzom.
B1 skupinový kurz trval tri mesiace. Štyri dni v týždni. V triede nás bolo 20 cudzincov z celého sveta. Prierez Európou cez severnú Afriku, Áziu k ďalekému Honk-Kongu až po Brazíliu či Mexiko. Aby toho nebolo málo, tak učiteľka mala korene v Turecku. Po tomto kurze som sa rozhovorila. Rozhovor 1:1 už bol z mojej strany možný.
B2 bol tiež skupinový kurz. Štyri dni v týždni ako B1. Osadenstvo sa zišlo opäť pestré. Ako aj príbehy ľudí prečo prišli do Nemecka. Niektorí boli donútení nepriaznivou ekonomickou a politickou situáciou v domovine. Iní prišli z cudziny s nemeckým partnerom. Alebo vďaka pracovným povinnostiam. Alebo len túžba naučiť sa po nemecky. Po tomto kurze som už začala „skákať do rečí“ …inak povedané diskutovať v skupine ľudí.
C1 bol kurz ako tie predchádzajúce. Tento ma bavil najviac. Učiteľ mal konkrétnu štruktúru. Pondelok sme sa venovali Lesen. Utorok Hören. Streda Schreiben. Štvrtok Sprechen. A naviac mal ukryté eso v rukáve-ein/das As im Ärmel. Diktát. Nočná mora zo školských čias. Ale TERAZ! Nevedela som sa dočkať stredy. Prvý diktát skončil katastrofálne. Nasledujúce boli lepšie a lepšie. Uvedomila som si, že vďaka diktátom sa moje jazykové schopnosti posunuli na vyššiu úroveň. Diktát otvára novú dimenziu pre vnímanie jazyka. Pri diktovaní treba mať uši na stopkách, dobre počúvať. Fotografická pamäť vystúpi z tieňa a šikovná ruka pretaví zvuk v slovo.
*Vysvetlenie: Prečo som absolvovala C1-kurz pre B2-certifikát?*
Po kurze B2 som sa cítila ako hrdina v ovládaní nemeckého jazyka a bola som toho názoru, že skúšku B2 dám ľavou-zadnou. Verila som,že ma nemôže nič prekvapiť. Opak bol pravdou, lebo som na skúške totálne pohorela. S výsledokom „nicht bestanden“ som nepočítala. Stroskotala som vďaka obmedzenej slovnej zásobe. Problémom boli pre mňa témy so svojími špecifickými slovnými spojeniami a skúsenosť s ich použitím v praxi mi chýbalo. Vyplakala som sa do vankúša a následne som sa prihlásila na C1-kurzy, aby som si rozšírila obzory.
Prípravu na skúšku som zahájila po prvom pôrode. Keď synátor spinkal (ak teda spal), tak som mala čas na hodinu nemčiny. Popri kočíkovaní som si opakovala. Každú kľudnú chvíľku som vytrvalo venovala príprave na skúšku. Veľmi som chcela.
Často boli odkrojené kolieska slona až neviditeľne tenučké a ja som pochybovala, či sa takto dopracujem úspešne do cieľa. Áno, všetko je možné. Každé odkrojené koliesko sa počíta, lebo má váhu.