Wie viel Sprachen du sprichst, sooft mal bist du Mensch. – J.W.Goethe
Koľkokrát si ty človekom? Jedenkrát? Trikrát? Sedemkrát?
Ja sa odhadujem na trojnásobného človeka. Toto multiplicírovanie nielenže otvára človeku dvere do sveta, ale aj v zdravej miere posilňuje sebavedomie jedinca.
Kto súhlasí, nech zdvihne ruku 😊 Ja som „za“ všetkými desiatimi !
V podstate nie je teraz dôležité odkiaľ pochádza tento výrok, či z úst Goethe-ho alebo má pôvod na Slovensku. Myslím si, že je skvelé mať okrem materinského jazyka nejaké esíčko v rukáve v podobe aktívneho ovládania cudzieho jazyka.
Veď som len zdravotná sestra…
Možno to poznáš a hovoríš si v duchu:
- A prečo sa mám niečo nové učiť na staré kolená?
- A na čo mi bude nejaký cudzí jazyk, keď to nebudem používať každý deň?
- A kde zoberiem čas na učenie?
- A to budem musieť robiť aj úlohy?
- A tak ďalej….
Načo mi bude dobré ovládať cudzí jazyk? Veď som len sestra…
Výborná otázka. Odpoveď je však na nedostatočnú!
Vysvetlím to na svojom príklade.
Poďme na to chronologicky. Od dávnych dôb minulých, teda od školských čias, až po aktuálne uvedomenie si dôležitosti.
Počas školských čias ma trýznili angličtinou. Inak povedané ja som sa trápila. Moje angličtinárky boli super ženy. Milé a trpezlivé. Problém bol zakopaný v tom, že v triede boli deti rôzne jazykovo zdatné. Pani učiteľky museli v rovnakom čase učiť všetky deti jednou spoločnou metódou. Nemali dostatok času pre slabších, ani pre zdatnejších. Takže som potila krv, aby som sa skúsila aspoň priblížiť k priemeru. Vtedy som si uvedomila (…vsugerovala som si), že som jazykový antitalent.
A v rodine nebol nikto, kto by ma motivoval svojimi jazykovými schopnosťami s použitím v praxi. A tak mohla vidieť do budúcnosti. Rodičia sa učili ako deti po rusky. Ale nikdy ju v praxi nepotrebovali. Podporovali ma, aby som to nevzdávala a snažili sa mi vštepiť myšlienku, že je lepšie byť pripravený vopred. Inak povedané besser haben, als brauchen.
Anglický jazyk som sa chcela naozaj naučiť a vedieť sa dohovoriť. Vynaložila som nesmierne veľa energie na pochopenie gramatiky a zapamätanie si slovíčok. Asi mi nebolo dopriané z hora mať talent na jazyk. Aj v období strednej a vysokej školy som skúšala jazykové kurzy, pobyt v UK či nekonečné hodiny strávené pozeraním seriálov v angličtine. Ale aj tak sa želaný výsledok nedostavil. Musela som to len prijať a naučiť sa žiť v presvedčení zo základky, že som jazykový antitalent. Demotivovaná som pokračovala na pol plynu. Napriek všetkej neprajnosti osudu.
Prečo som toho názoru, že aj zdravotnej sestre sa zíde znalosť cudzieho jazyka?
Lebo …
… pozdvihne sa sebavedomie
… rozšíri sa obzor a informačné zdroje
… prídu nové neočakávané možnosti, ktoré človek môže chytiť za pačesy
… vyžaduje si to trend turizmu a globalizácie …
Ale …
… ako zdravotná sestra na Slovensku som bola len zriedka konfrontovaná s nutnosťou použiť cudzí jazyk. Výnimočne som bola v kontakte s pacientom zo zahraničia. Štatisticky vyjadrené v číslach asi jeden pacient za 365 dní. Je pravda, že pacienti na „áre“ sú v umelom spánku, tak moc toho nenahovoríme. Nesmieme však zabúdať na kontakt s príbuznými alebo s úradmi a poisťovňami zo zahraničia. Áno, ako sestra nemôžem podávať informácie. No napriek tomu si myslím, že je dôležité vedieť povedať napr. v angličtine aspoň niečo málo v štýle:
- predstaviť sa….“pri telefóne je sestra, ako vám môžem pomôcť?“,
- alebo „počkajte chviľku na linke prosím, dám vám lekára“ alebo
- „zavolajte prosím neskôr, lekár je momentálne zaneprázdnený.“
V čase, keď už bol pacient pri vedomí, tak by mu určite dobre padlo, ak by vedel čo sa s ním bude diať. Aj keď by to malo byť len vyjadrené jednoduchým slovným spojením. Napríklad ako: umyť zuby, polohovať alebo pichnem injekciu. Mňa, osobne, by to na pacientovom mieste určite upokojilo.
Sú to asi výnimočné situácie. Možno sa aj mýlím. Pokojne ma doplň. Moja štatistika v tejto oblasti nebola bohatá, tak ma to ani extrémne netrápilo. Niečo som vedela povedať a s tým málom som sa vedela dohodnúť. Prestala som sa trápiť. Uspokojila som sa s málom.
Moje dôvody sú overené reálnym životom a skúsenosťou.
Bod zlomu nastal vďaka zmene, ktorá začala moju jazykovú lásku.
Vďaka partnerovi som sa dostala k nemčine ako slepé kura k zrnu. Začať sa učiť jazyk na staré kolená s presvedčením „jazykového antitalenta“ nebolo veru jednoduché...ale NIE NEMOŽNÉ. Najväčší problém bola trpezlivosť. So slovíčkami a gramatikou sa človek nejako popasuje. Ale to netrpezlivé ego…každá zmena si vyžaduje dopriať čas.
S odstupom času som zmenila názor. Začala som vidieť veci iným pohľadom. A som teraz stopercentne presvedčená, že je dôležité aj pre povolanie zdravotnej sestry ovládať aspoň jeden cudzí jazyk. Postačia aj základy slovnej zásoby na úrovni A1/A2. A to myslím pre zdravotné sestry pracujúce na Slovensku. Pre prácu v zahraničí je to určené podmienkami v zákone.
Znalosť cudzieho jazyka má obrovské množstvo výhod, ktoré rozširujú obzory.
Dôvody pre toto moje presvedčenie sú nasledovné:
→ sebarozvoj → sebavedomie → rozhodnosť → trpezlivosť →
→ vytrvalosť → flexibilita → turizmus → kariéra ←
Potrebujem postrčiť a následne sa poriadne vyspať, aby som zmenila názor?
Áno, to som potrebovala aj ja. Vďaka pracovnej príležitosti môjho muža v Nemecku a v Španielsku som bola hodená do vody a donútená začať plávať. To zahŕňalo prácu na sebe. Musela som sa naučiť robiť rozhodnutia na dennej báze. Každé rozhodnutie ma naučilo byť trpezlivejšou a zároveň akceptovať aj následky mojich rozhodnutí.
Vďaka učeniu nemčiny sa mi rozšírili možnosti informačných zdrojov. Rôzne zdroje, pestrosť tém, rozšírenie obzorov. To ma fascinovalo. A preto som v učení pridala plyn – Gas geben. Chcela som čím skôr rozumieť a čítať knihy, pozerať filmy, mať schopnosť čítať medzi riadkami.
Po nástupe na pozíciu sestry v nemeckej nemocnici som ale pochopila, že musím pokračovať. Cesta k cieľu nemá konca. To platí pre moju nemčinu i pre španielčinu.
Toto všetko sa dá dosiahnúť aj v domácich podmienkach. Nemusíš nikam vycestovať a hľadať šťastie za hranicami. Na komunikčnej úrovni A1 môže aj zdravotná sestra začať čarovať. Kontakt s pacientom je začiatok. Sústavné vzdelávanie a štúdium noviniek vo svete ošetrovateľstva a medicíny sú ďaľšie dvere do pestrého sveta plného WISSEN – vedomostí.
Aplikáciou naštudovaných informácií v praxi by každá zdravotná sestra mohla s čerstvým entuziazmom pozdvihnúť kvalitu poskytovanej starostlivosti a inovatívne eliminovať chybovosť.
Človek mieni, realita mení.
V práci som sa stretla s rôznymi situáciami, kedy mi moja školská nemčina nestačila. Mala som rezervy aj v slangových vodách. To ma na kurzoch nenaučili. Bežný kurz nemčiny nebol špecializovaný na odbornú slovnú zásobu alebo slang.
Musela som…odložila som hanbu bokom, nechala som svoje ego preplieskať. Musela som sa naučiť opýtať sa kolegov, aké slovo to použili alebo či názov lieku môžu vyhláskovať.
Slangový nemecký jazyk používajú hlavne pacienti. Staršie vekové kategórie majú svoje jazykové špecifikácie, ako aj mladá generácia. Jeden z príkladov som popísala v článku s komiksom. Treba mať cit, vedieť čítať medzi riadkami a poznať špecifické spojenia, synonymá. Zapotila som sa. Otvorene sa priznávam.
Kolegovia mali, a majú, zo mňa komédiu. Som tá Jana, ktorá sa vždy postará o dobrú náladu. Lebo, tak ako mi povieme niektoré veci v slovenčine, tak v nemčine majú svoje pevné slovné spojenie. A preklad jedna k jednej nie vždy funguje.
Raz v popoludňajšej službe chceli zrazu všetci príbuzní pacientov „hneď tu a teraz“ hovoriť so službukonajúcim lekárom, ktorý bol v danom momente zaneprázdnený na konzíliu. A tak som im vysvetlila skutočnosť a poprosila ich o trpezlivosť. Medzi rečou som použila slovné spojenie
„…..leider der Arzt kann sich nicht kloonen.“….čo veľmi pobavilo kolegyňu a hneď ma uviedla do reality, že sa povie …der Arzt kann sich nicht teilen, nicht kloonen…a stal sa z toho vtip. Druhá oblasť je diplomatická stránka jazyka. Ale o tom potom.
Alebo vo voľnej debate na popis telesnej schránky môjho brata s dlhými končatinami a malým bruškom som použila slovenský opis „záchodového pavúka“ …mein Bruder hat die Körperform einer Toilettenspinne…. Nastal neutíchajúci výbuch smiechu a potom usmernenie, že sa tomu hovorí podľa druhu pavúka s dlhými nohami a malým telom …“kanker.“
Takto sa učím. A smejem sa zároveň. Som členom multi-kulti kolektívu, takže skomoleniny nemeckého jazyka sú na dennom poriadku. Moji kolegovia sú miestni, ale i ľudia z rôznych kútov sveta. Európa, Ázia, Afrika, Južná Amerika. Každý ovláda svoj materinský jazyk, ktorý môže prezentovať aj ako cudzí jazyk z pohľadu lokality, kde momentálne žije.
Všetci ovládame nemecký jazyk, ktorý nás spája a je pre výkon zdravotníckeho povolania zo zákona od nás vyžadovaný. V podstate sa dá povedať, že bez problémov naše oddelenie ovláda najpoužívanejšie svetové jazyky a dokáže poskytnúť zdravotnú starostlivosť zrozumiteľne pacientovi i príbuzným. Dohovoríme sa. A môžem si aj vyskúšať napríklad moju španielčinu v smalltalk‑u.
Nekonečná cesta učenia sa.
Pracujem ako zdravotná sestra a aktívne použivam cudzí jazyk. Robím chyby. Napriek tomu ma to veľmi baví!
Život ma naučil, že priestor na zlepšenie –Luft nach oben je pre mňa hnací motor k zlepšeniu.
Pochopila som, že cesta je tŕnistá a treba nájsť spôsoby ako vidieť svetlo na koci tunela. Ako sa dá efektívne učiť aj vďaka jednoduchým otázkam ako:
- Wie heißt das?
- Wie funktioniert das?
- Wie schreibt man das richtig?
- Kannst du das bittebuchstabieren?
Alebo aj v španielčine „ como se llama esta cosa o esto proceso, movimiento, ect.?”
Tieto otázky mi pomáhajú prelúskať sa akoukoľvek situáciou a naučiť sa nové slovíčka.